Koľko dokáže fotovoltaika ušetriť a oplatí sa vlastne? [2025]

Poznámka: Tento článok bol aktualizovaný k roku 2025 – dopĺňame aktuálne ceny elektriny, nové možnosti dotácií a najnovšie údaje o návratnosti investície do fotovoltiky.

Súčasné ceny elektriny a výhľad do budúcnosti

Jedna vec sú súčasné ceny elektriny – priemerná cena elektriny na Slovensku pre domácnosti bola v roku 2022 na úrovni priemerne 0,16 – 0,17 €/kWh (podľa Eurostatu bola priemerná cena v prvom polroku 2021 pre domácnosti so spotrebou 2 500 – 10 000 kWh vo výške 0,1668 €/kWh, v tej sú však zarátané aj fixné mesačné poplatky, ktorým sa vyhnúť nedá). Pozrime sa, či a koľko dokáže fotovoltaika ušetriť.

Aktuálne (rok 2024) sa cena elektriny pre domácnosti na Slovensku vďaka regulačným opatreniam drží stále približne na úrovni 0,17 €/kWh, teda podobne ako v predchádzajúcich rokoch. Vláda „zmrazila“ ceny pre domácnosti aj na rok 2024 a predbežne aj 2025, takže elektrina z roka na rok nominálne nezdražela, hoci v porovnaní s priemerom EÚ (okolo 0,28 €/kWh v roku 2024) patrí Slovensko stále k krajinám s najnižšou cenou elektriny pre domácnosti. To znamená, že reálne elektrina pre slovenské domácnosti relatívne lacnie (cena stojí, ale príjmy rastú)

Tá druhá, podstatnejšia vec je otázka, koľko bude elektrina stáť budúci rok a ďalšie roky. Lacnejšia (zrejme) už nebude, ale o koľko bude drahšia sa ešte len „uvidí“. Dnešné nízke ceny sú dané štátnou reguláciou; ak by sa trh úplne uvoľnil, domácnosti by čelili výraznému nárastu ceny. Zatiaľ však vychádzajme zo súčasných cien – v princípe platí, že čím drahšia bude elektrina v budúcnosti, tým sa investícia do fotovoltiky „vráti“ skôr a rýchlejšie. Naopak, ak by sa udržali zastropované ceny, návratnosť bude dlhšia (ale stále je fotovoltika istou formou „poistenia“ proti budúcemu rastu cien energií).

Koľko fotovoltika ušetrí pri dnešných cenách

Fotovoltika vyprodukuje ročne z výkonu 1 kWp elektrinu v hodnote cca 175 – 220 € (čo zodpovedá asi 1 100 – 1 300 kWh × 0,16 – 0,17 €/kWh) – takáto by bola tiež teoretická maximálna ročná úspora na elektrine pri 100% využití vyrobenej energie. Tieto prepočty platia pri dnešných cenách elektriny, ktoré sú okolo 0,17 €/kWh, čo potvrdzujú aj súčasné analýzy (cca 180 – 200 € úspory ročne na 1 kWp pri plnom využití energie).

Cena fotovoltiky a dotácie v roku 2025

Cena takejto kompletnej fotovoltickej elektrárne z našej ponuky bez akumulácie v batériách (on-grid) s montážou a pripojením do siete a s dotáciou je približne 1 050 – 1 300 € na každý 1 kW_p výkonu (presná suma závisí od použitých panelov a meniča). To znamená, že napríklad 5 kWp fotovoltický systém môže po započítaní dotácie stáť okolo 5 000 – 6 500 € (vrátane DPH). Pre predstavu – katalógová cena typického fotovoltického systému na rodinný dom (bez dotácie) sa dnes pohybuje približne v rozmedzí 1 500 – 2 000 €/kW_p v závislosti od veľkosti a technológie; štátna podpora však dokáže túto cenu výrazne znížiť.

Dobrou správou pre záujemcov o fotovoltiku sú nové dotácie. V roku 2023 odštartoval štátny program Zelená domácnostiam (plánovaný na roky 2023 – 2029 s rozpočtom 151,6 mil. €) určený na podporu inštalácie zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. V rámci tohto programu môžu domácnosti získať príspevok až do výšky 4 025 € na fotovoltické panely. Výška príspevku závisí od výkonu systému a typu nehnuteľnosti – dotácia predstavuje približne 500 € za každý 1 kW inštalovaného výkonu fotovoltiky (rodinné domy môžu získať od 500 € až do spomínaných 4 025 €, byty do 575 €). Čiastočne tak kopíruje iné programy z minulosti, no novinkou je, že tentoraz môžu o príspevok žiadať aj obyvatelia Bratislavského kraja (čo v minulosti nebolo možné). Taktiež pribudlo bonusové navýšenie 15 % – domácnosti v oblastiach so znečisteným ovzduším, ktoré inštalujú bezemisné zdroje (alebo prestanú využívať tuhé palivá), môžu získať o 15 % vyšší príspevok.

Program Zelená domácnostiam bol naplno spustený v priebehu roka 2024 po vylepšení registračného systému a dnes už priebežne vydáva poukážky na fotovoltiku aj ďalšie zariadenia. Výhodou je, že je k dispozícii dostatok finančných prostriedkov – domácnosti už nemusia súťažiť rýchlosťou podania žiadosti tak ako v minulosti, keďže rozpočet je veľkorysý a systém priebežný. Ak teda máte o fotovoltiku záujem, netreba váhať – môžete si dať systém nainštalovať a následne požiadať o dotáciu (štát preplatí nárokovú sumu dodatočne).

Reálne využitie výroby a návratnosť investície

Hypoteticky, ak by sa všetka produkcia fotovoltiky spotrebovala v domácnosti (alebo ak by u nás fungoval klasický net-metering), fotovoltika by sa vedela vrátiť za 5 – 7 rokov – pri súčasných cenách elektriny. A to pri životnosti systému aj cez 20 rokov. Znelo by to ako dobrá investícia, však? Pritom cena elektriny bude v budúcnosti (pravdepodobne) z dlhodobého hľadiska rásť – otázne je zrejme len akým tempom. Ak by regulačné obmedzenia pominuli a ceny sa dostali na úroveň európskeho priemeru či vyššie, návratnosť by sa ešte výrazne skrátila (napríklad zdvojnásobenie ceny elektriny na ~0,30 €/kWh by teoreticky skrátilo dobu návratnosti takmer na polovicu).

V praxi však nie je reálne dosiahnuť 100 % využitie elektriny vyprodukovanej fotovoltikou. Skutočná úspora bude preto vždy nižšia, a teda aj návratnosť o niečo dlhšia. V priemere sa môže využitie on-grid fotovoltiky pri bežnej domácnosti (najmä pri vyšších výkonoch dimenzovaných na celoročnú spotrebu elektriny) pohybovať okolo 30 – 40 %. Dôvodom je, že v čase najväčšej produkcie fotovoltiky – v lete cez deň – býva spotreba domácnosti často skôr podpriemerná (ľudia sú v práci, škole a nebežia kúrenie ani osvetlenie). Naopak ráno a večer, a hlavne v zime, keď je spotreba vyššia, fotovoltika produkuje pomerne málo. V noci vôbec nič. Preto časť vyrobenej energie domácnosť nestihne v danom momente využiť.

Dnes to však už našťastie až tak nevadí. Vďaka (alebo kvôli) virtuálnej batérii sa pomerne slušne dá ušetriť aj na tej elektrine, ktorú vyprodukuje fotovoltika v čase, keď je vaša spotreba nižšia a elektrina „odtečie“ do siete. S virtuálnou batériou viete (bez problémov) dosiahnuť úsporu vo výške 75 – 80 % hodnoty elektriny vyprodukovanej fotovoltikou (namiesto spomínaných 30 – 40 % priamej spotreby). Ide teda o službu dodávateľa elektriny, ktorý vaše prebytky virtuálne uskladní – jednoducho povedané, odpočítava vám ich pri ročnom vyúčtovaní od odberu zo siete, zvyčajne za poplatok okolo 2 – 3 € mesačne. Treba podotknúť, že najlepšie je aj tak spotrebovať energiu priamo, keď ju vyrábate (napríklad púšťať spotrebiče v čase obeda v lete) – no to sa vždy úplne dosiahnuť nedá. Virtuálna batéria tak predstavuje kompromis, ako využiť väčšinu výroby.

Príklad: Graf znázorňuje priebeh návratnosti investície do fotovoltiky s výkonom 5 kWp pri využití štátnej dotácie. V danom prípade bola počiatočná investícia (po dotácii) približne 5 000 € a ročná úspora na účtoch za elektrinu ~950 €. Bod návratnosti nastáva zhruba v 5. roku prevádzky (oranžový stĺpec; zostávajúca nesplatená investícia klesá na nulu) a od tohto momentu už systém generuje čistý zisk – zelené stĺpce znázorňujú kumulatívnu úsporu, ktorá do 10. roku prevýši 4 500 €. Pri dlhšej životnosti (20 a viac rokov) tak majiteľovi ostáva ďalších ~15 rokov, počas ktorých má elektrinu „zadarmo“ a šetrí rodinný rozpočet. Samozrejme, konkrétne čísla závisia od výroby a spotreby – graf predpokladá vysokú mieru využitia vyrobenej energie (napr. vďaka virtuálnej batérii).

Je však potrebné spomenúť, že podmienky virtuálnej batérie sa môžu časom meniť. Najväčší dodávateľ, ZSE, od júna 2025 upravuje svoj program – zavádza odlišné ocenenie prebytkov podľa času (elektrina odovzdaná do siete v čase poludňajšieho prebytku má nižšiu hodnotu než v špičke). Prakticky to znamená, že ZSE domácnostiam v účtoch odpočíta za odoslanú a neskôr odobratú elektrinu o niečo menej ako doteraz, čím motivuje užívateľov k okamžitej spotrebe. Na druhej strane však ZSE zruší limit na množstvo odovzdanej elektriny – doteraz bolo možné do virtuálnej batérie poslať max. toľko, koľko bola vlastná spotreba, po novom už obmedzenie objemu prebytkov nie je (mesačný poplatok zostáva okolo 3 €). Ostatní dodávatelia zatiaľ podobné zmeny nezaviedli. V praxi tak aj naďalej platí, že s virtuálnou batériou viete využiť väčšinu energie z fotovoltiky (hoci úplne ideálne je prispôsobiť si aspoň sčasti režim spotreby podľa slnka).

Vo všeobecnosti sa dá dosiahnuť návratnosť fotovoltiky niekde v rozmedzí 6 – 10 rokov, opäť pri súčasných cenách. Ako hlboko pod 10 rokov (možno aj pod 5 rokov) sa investícia vráti, bude závisieť od cien elektriny v budúcnosti. Opäť – čím viac bude cena elektriny rásť, tým skôr sa fotovoltika „vráti“. Už dnes však vidno, že pri optimálnych podmienkach môže byť návratnosť veľmi rýchla. Napríklad dobre využitý väčší systém (~7 kW) s plnou dotáciou dosiahne návratnosť okolo 3 – 5 rokov, bežný stredný systém (~5 kW) približne 5 – 6 rokov a menší (~3 kW) zhruba 7 – 8 rokov. Naopak, ak je systém predimenzovaný a domácnosť nestíha využiť ani virtuálnu batériu naplno, návratnosť môže presiahnuť 10 rokov. Stále však platí, že po splatení investície zostáva veľká časť životnosti panelov (typicky 15+ rokov), počas ktorej už generujú čistú úsporu.

A odpoveď na otázku, či sa fotovoltika oplatí, závisí od toho, ako kto vníma to, čo znamená „oplatí sa“. Fotovoltika je v podstate investícia, ktorá následne prináša úspory. Niekomu sa „neoplatí“ takto investovať ani pri návratnosti 5 rokov, iný je v pohode aj s návratnosťou 10 rokov a „oplatí sa“ mu to. A mimochodom, aj ten koncept „návratnosti“ vie byť zradný – nikto dnes presne nevie, ako sa budú ceny energií v budúcnosti vyvíjať (aj keď prognóz nájdete koľko len chcete) a práve od nich tá návratnosť výrazne závisí. Navyše, fotovoltika prináša aj nefinančné benefity: zvýši hodnotu nehnuteľnosti, zníži vašu závislosť od dodávateľov energie a samozrejme pomáha životnému prostrediu znižovaním emisií. Z tohto širšieho pohľadu sa teda fotovoltika oplatí nielen ako čisto finančná investícia, ale aj ako krok smerom k udržateľnejšej budúcnosti.

Pozrite si ponuku fotovoltaických setov u nás