solaro.sk

Fakty a zaujímavosti o slnečnom žiarení

Aký má Slnko „výkon“

Slnečné žiarenie je jednoznačne hlavným zdrojom energie Zeme, výrazne prevyšuje energiu jadra Zeme, ktorá má na povrchu formu geotermálnej energie a táto je okrem iného dôvodom vulkanickej činnosti. Takzvaná solárna konštanta je skutočná energia slnečného žiarenia, ktoré dopadá na jednotku plochy, teda meter štvorcový. Mimo atmosféry je to približne 1 360 W/m². Na povrch Zeme však neprenikne všetko žiarenie, časť sa odrazí a rozptýli v atmosfére, takže intenzita dopadajúceho slnečného žiarenia je približne 1 000 W/m². 1 kilowatt. Na každý meter štvorcový. A pritom koľko metrov štvorcových má Zem – 127 400 miliárd. A to Zem by bola pri pohľade zo Slnka ledva viditeľná na oblohe. Iné planéty zo Zeme tiež len ledva vidíme. To znamená, že drvivá väčšina slnečného žiarenia ide mimo Zeme. Výkon Slnka je úžasne ohromný, z hľadiska toho, čo si vieme predstaviť, je to jednoducho nepredstaviteľné. Preto vyjadriť ho číslom je aj tak neuchopiteľné. V kilowattoch 386 a za tým 24 núl, teda 386 000 000 000 000 000 000 000 000 kW. A to je Slnko dosť malá hviezda.

Uchopiteľnejšie však je, koľko slnečného žiarenia dopadá na území Slovenska. Mapa ročného súhrnu dopadajúceho slnečného žiarenia na horizontálnu rovinu podľa SolarGIS:

SolarGIS solárna mapa Slovensko

Pri optimálne naklonenej rovine maximalizujúcej energetický zisk sú to hodnoty v priemere okolo 1 250 – 1 300 kWh/m²:

Globálne slnečné žiarenie

Zdroj: Jaroslav Hofierka, Ján Kaňuk

Na tomto obrázku je zaujímavé, že rozdiel medzi oblasťami s najnižšími (1100) a najvyššími (1350) hodnotami nie je viac ako 20 %. Takže ak aj niekto nebýva na juhu Podunajskej nížiny, pre využitie slnečného žiarenia to až tak veľký problém nepredstavuje.

Aké je intenzita dopadajúceho slnečného žiarenia, keď je oblačno, zamračené, hmlisto

Pri jasnej oblohe dopadá na m² 1 000 W slnečného žiarenia, ako je vysvetlené vyššie. To je však v lete, úplne jasno, slnko nad hlavou. Na orientáciu, aká je intenzita slnečného žiarenia a podiel difúzneho žiarenia v rôznych podmienkach:

 Žiarenie (W/m²)Podiel difúzneho žiarenia (%)
Jasno800 – 100010
Oblačno600 – 90050
Hmlistý jesenný deň100 – 300100
Zamračený zimný deň50100
Celoročný priemer60050 – 60

Čo hovorí táto tabuľka? Že zima a tiež hmlistá a zamračená jeseň sú pre akýkoľvek solárny systém málo zaujímavé a jeho produkcia bude malá.

Ako je rozdelený celoročný úhrn žiarenia po mesiacoch

Slnečné žiarenie po mesiacoch

Dve zaujímavé skutočnosti:

  • V letnej polovici roka, šesť mesiacov od apríla do septembera je 75 % celoročného úhrnu žiarenia.
  • Slnečné žiarenie za mesiac december je len na úrovni 13 % júla.

A prečo je Slnko vlastne žlté

Žlté? Skutočne? Jasné, veď už malé deti to vedia, keď chcú deti nakresliť Slnko, zoberú žltú pastelku. Ale…

…Slnko v skutočnosti žlté nie je. Slnečné svetlo je biele. Fyzikálne aj naozaj. Presnešie, Slnko vyžaruje žiarenie vo všetkých farbách, ktoré dokopy vidíme ako bielu. Dokonca nielen viditeľné svetlo, ale aj infračervené, ultrafialové a mnohé iné formy elektromagnetického žiarenia (gama, röntgenové, mikrovlnné a rádiové). Žlté, oranžové alebo červené sa nám zdá pri východe alebo západe. Je to tým, že slnečné lúče musia prechádzať veľmi šikmo cez atmosféru a k nám sa dostane hlavne žiarenie s dlhšími vlnovými dĺžkami, teda bližšie červenému koncu spektra viditeľného svetla. Aj preto je Slnko tým červenšie, čím je nižšie nad obzorom. Ale keď je vysoko na oblohe alebo pri pohľade z vesmíru je biele. Bielou pastelou na bielom papieri však nevyzerá tak dobre.

Takto nejako by sme videli svet okolo nás, ak by bolo slnečné žiarenie skutočne žlté. A navyše, #nofilter fotky na Instagrame by vyzerali ako s fakt zlým filtrom.

Pozrite si ponuku PLUG&PLAY solárnych setov u nás na tomto odkaze

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *